JazykOnline
VYUČOVANIE NAŽIVO CEZ INTERNET

 
 
 
 
Hlavné menu
 
JazykOnline
Ako to funguje?
Cenník
Všeobecné podmienky
Delenie prekladov
Poradňa
Kontakt
REGISTRÁCIA
Preklady

 
Užívatelské meno:
Heslo:
                    
Poradňa
 
Najväčšie omyly pri výučbe cudzích jazykov
 
Možno si pamätáte ešte zo školských lavíc spôsob výučby, keď ste mali na hodinách cudzích jazykov čítať článok a podčiarkovať si slová, ktorým nerozumiete. Alebo možno máte osobnú skúsenosť (vašu alebo vašich detí) s tým, že sa slovíčka zapisujú do zošitka a potom ich učiteľ skúša pred tabuľou alebo dáva písomku z jednotlivých slovíčok. Skúsim to porovnať so slovenčinou. Napíšte si na papier 5 slov a potom vyskúšajte ku každému pridať synonymum (slovo s rovnakým alebo aspoň podobným významom). Ide to vždy ľahko? Zrejme nie. Preto skúšanie „nabifľovaných“ slovíčok nepovažujem za prínos v rozvoji jazykových schopností v cudzom jazyku.
 
Pri čítaní neznámeho textu v cudzom jazyku by sa mal učiteľ sústrediť pozornosť žiaka/študenta na to, čomu ROZUMIE. Toto jadro porozumenia by sa malo rozvíjať pomocnými otázkami, nenápadnou podporou a nasmerovaním zo strany vyučujúceho, aby študujúci lepšie porozumel prečítanému. Je samozrejmé, že ak sa žiak sústredí na to, čomu v texte nerozumie, nevníma dostatočne informácie, ktoré by potenciálne pochopiť mohol. Možno aj z toho dôvodu máme rezervy v čítaní s porozumením aj podľa rôznych prieskumov – dokonca aj v materinskom jazyku.
Ak učiteľ/lektor predpokladá, že študujúci nerozumie dôležitej slovnej zásobe v texte, mal by ju s ním prejsť ešte pred samotným čítaním textu. Pri pokročilých študentoch je možné termíny opisovať v cudzom jazyku, napríklad uvedením slov s podobným významom, s opačným významom, alebo posadením neznámeho pojmu do viet/kontextov, ktoré sú žiakovi známe. Samotný preklad slovo za slovo by sa mal používať v krajnom prípade. U začiatočníkov si môžeme pomôcť napríklad obrázkami alebo fotografiami.
Pokiaľ ide o skúšanie slovíčok zo slovníčka, študenti nadobúdajú často nesprávny kontext alebo žiadny kontext, preto sa naspamäť naučené slovíčko opäť po krátkom čase vytratí. Takéto učenie sa bez kontextu je neefektívne. Možno toto je jedným z dôvodov, prečo naši študenti síce roky študujú cudzie jazyky, nevedia však vytvoriť jednu súvislú prirodzenú vetu.
Ako lektor prichádzam do kontaktu so študentmi, ktorí sa zároveň učia cudzie jazyky v škole. Pýtam sa, ako je možné, že na predmete Konverzácia v anglickom jazyku obyčajne píšu a robia cvičenia. Na hodinách anglického jazyka (teda nie konverzácii) je to rovnako. Ako potom majú stratiť obavy z prehovorenia v cudzom jazyku?
Ak sa od študujúceho vyžaduje napísanie slohovej práce, táto by sa nemala hodnotiť na základe počtu chýb. Je predsa nezmysel trestať žiaka za to, že sa snažil vyjadriť komplikovanejšie a jeho znalosť gramatiky jednoducho túto úroveň nedosahuje. Často sa pri písaní slohov v cudzom jazyku stretávam s tým, že sa študent snaží písať v podmieňovacom spôsobe alebo v pasíve (trpnom rode), pričom sme tieto gramatické javy ešte spolu neprešli. Je teda takmer isté, že v nich chyby urobí. Hodnotí sa však skutočná komunikačná hodnota textu, to, či by cudzinec jeho výpoveď pochopil, či sa snaží využívať slovnú zásobu, ktorú nadobudol atď. Ak lektor/vyučujúci oznámkuje študenta výhradne podľa počtu chýb v slohovej práci v cudzom jazyku, považujem to za krátkozraké.
Čerešnička na záver - neverím, že ktorýkoľvek zo  slovenských učiteľov napíše text slohovej práce v cudzom jazyku bez jedinej chyby. Samozrejme, nemusí ísť o chyby v pádoch a časoch, minimálne sa však nájdu nevhodné lexikálne prostriedky, terminológia a iné.
Tento článok je provokatívny, ospravedlňujeme sa tým, ktorých sa dotkol. Za reakcie vám budeme vďační na info@jazykonline.sk. Radi budeme diskutovať a radi tento text opravíme/upravíme a doplníme.
©2005 JazykOnline s.r.o
Generated in: 0.068 seconds.